Absolvent doktorandského štúdia na Prírodovedeckej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore molekulárna biológia. Člen Európskej spoločnosti humánnej genetiky, aktuálne pôsobí v Laboratóriu genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku UK a pracuje na výskume moderných neinvazívnych prístupov skríningu, diagnostiky a monitorovania nádorových ochorení. Publikuje aj v karentovaných vedeckých žurnáloch, získal cenu European Journal of Human Genetics a Springer Nature Publishing Group 2020 za vysokú citovanosť jedného z jeho manuskriptov.
Ovplyvnila aktuálna situácia na Ukrajine vaše sny, ciele?
Priznám sa, že nepatrím medzi ľudí, ktorí si na začiatku roka zvyknú dávať predsavzatia alebo si stanovia fixný plán a po krátkom období od neho so sklamaním upúšťajú. V súčasnosti je takýto prístup nepraktický, keďže situácia sa rýchlo mení a dianie na Ukrajine popri pandémii Covid-19 nie je výnimkou. Je vhodné mať svoj dlhodobý plán, ale čiastkové ciele by mal človek prehodnocovať a prispôsobiť aktuálnym podmienkam, aby zo situácie získal maximum.
Čo by ste sa tento rok chceli naučiť, prečo a ako to chcete dosiahnuť? Alebo je niečo, čo už ste sa naučili?
Značnú časť života som venoval štúdiu, a preto mám neustále tendenciu vzdelávať sa a prijímať nové príležitosti. Ako vyplýva z mojej charakteristiky, pôsobím v oblasti biológie, no v tomto odbore sa opakovane stretávame s komplexnými problémami, ktorých riešenie nám výrazne uľahčujú práve kolegovia s informatickým vzdelaním. Kameňom úrazu však ostáva prepojenie týchto dvoch disciplín, keďže zmýšľanie informatikov a molekulárnych biológov sa výrazne líši a často vzniká problém už pri jeho definovaní. Naším cieľom je čo najviac prepojiť tieto dve disciplíny, a preto som sa začal vzdelávať aj v tomto zdanlivo odlišnom smere. Tejto zodpovednej úlohy sa ujal môj kolega, ktorého by sme vzhľadom na jeho vek mohli považovať za špičku vo svojom odbore.
Máte nejaké rutiny, ktoré vám pomáhajú v živote či v práci?
Na túto tému by možno vedeli viac povedať moji kolegovia, ktorí sa občasne posťažujú na môj zlozvyk. Keď riešim zložitý problém, potrebujem si pre seba vysloviť, respektíve sformulovať otázku, aby som na ňu mohol nájsť riešenie, čo u kolegov vyvoláva dojem, že trpím akousi samovravou. V tejto spojitosti je veľkým benefitom aj fakt, že s manželkou pracujeme v rovnakej sfére, a preto okrem iného spolu konzultujeme aj pracovné otázky. Každý sme sa vyprofilovali trochu iným smerom, v dôsledku čoho sa na daný problém pozeráme v inom spektre, a to sa odráža aj na jeho riešení.
